Predstavte si akrobata žonglujúceho na lane v cirkusovom šapitó. Jeho kúsky pobavia a zároveň nadchnú svojou krkolomnosťou, ale kto si na ne spomenie za nejaký čas. Podobný dojem zanechala aj súťažná inscenácia Pixy pražskej Katedry alternativního a loutkového divadla. Bolo to rozjasané divadielko vyzna- čujúce sa hravosťou a nie tak často videnou spontánnosťou, ale nič viac za tým nebolo, alebo o to má v divadle práve ísť? 

Inscenácia Pixy je montážou živelnej klauniády, pythonovského čierneho humoru a výstredných pubertálnych vtipov. Vznikala ako kolektívne dielo absolventov KALD-DAMU pod režijným vedením Radka Berana, ktorému bol inšpiráciou rovnomenný švédsky komiks od Maxa Anderssona. Dej sa začína odvíjať od momentu, kedy sa mladému páru pri pohlavnom styku (na telách majú natiahnuté hnedé papierové vrecia) pretrhne ochrana a oheň je na streche. Jediným racionálnym riešením sa pre Angínu Pektoris a jej partnera Alka zdá byť potrat. Všetko sa dostáva opäť do normálu, až jedeného osudného večera zazvoní telefón, v ktorom sa ozve tajomný hlas pohodeného potomka. Pixy je embryo žijúce v podsvetí spolu s ďalšími nešťastníkmi, ktorí nemali to šťastie, aby uzreli svetlo sveta. Dožaduje sa pozornosti a vydieraním núti svoju krkavčiu matku, v ktorej útrobách istú chvíľu pobýval, aby mu čítala rozprávky. Bizarnú situáciu sa nakoniec rozhodne vyriešiť Alka. Vchádza do Zeme pohodených embryí a snaží sa vyhľadať Pixyho, aby to s ním raz a navždy skoncoval...

Inscenácia je vyskladaná ako mozaika z množ- stva javiskových obrazov, ktoré sa akoby fi lmovým strihom preplietajú a držia jednotný rytmus. Príbeh tvoriaci rámec je takto dokresľovaný rôznymi vizuálne nápaditými varietnými číslami. Takéto zdvojenie je prínosne pri scéne, keď Angína predčíta cez telefón Pixymu. Vtedy stoja v popredí javiska herci so svojim domáckym bábkovým javiskom položeným na skateboarde a rozohrávajú predstavenie z Exupéryho Malého princa, Dostojevského Zločinu a trestu, či rozprávky Hlúpy Janko. Paralelne vedľa tohto predstavenia prebieha iné (zasadené do prázdnej škatule), znázorňujúce druhú rovinu príbehu a to Alkov (po) pracovný fl ám s kolegom z novej 9 DDDDD práce v banke na čistenie peňazí. Scénu tvorí prázdny priestor, na ktorého okraji je na začiatku predstavenia položená kartónová konštrukcia znázorňujúca stiesnenosť panelákových sídlisk, alebo výstižnejšie by snáď bolo použiť Havlov termín – králikární. Konštrukcia počas predstavenia mení svoju funkciu a nakoniec z nej ostáva iba prázdny drevený rám, v ktorom je na povrazoch zavesená bábka Angíny. Bábky navrhnuté Silviou Gajdošovou vyznačujúce sa abstraktnou komixovou estetikou, majú v predstavení dôležité miesto, pretože fungujú ako alter egá postáv v podzemí. To je na javisku scénický tvorené plechovým jarmočným pódiom, vysúvajúcim sa z prepadliska a je odeté do karnevalových farieb, pretože sa na ňom na Alkovú počesť koná maškarný bál.

Herecký súbor pracuje ako jednotné teleso a k samotnému stvárňovaniu postáv sa pristupuje s hravosťou. Všeobecne pre tento typ predstavení platí istá odviazanosť a chuť sa zabávať, čo je tu dôsledne dodržané. Spestrením je pätica dievčat, spermogirls, navlečených do bielych py- žamových kostýmov s príznačnou chvostíkovou čiapkou na hlavách. Táto skupinka predstupuje pred divákov, aby vysvetlila príležitostné nejasnosti v príbehu alebo poučila o význame bábky, predčítajúc pasáže s Jurkowského knižky Má- gia bábok. Herci svoju zručnosť preukazujú aj pri hraní na rôzne nástroje priamo na javisku. Ich hudba je fúziou balkánskej divokosti, punkovej nepresnosti a waitovskej chaotickosti, no do predstavenia zapadá a je jednou z vedúcich činiteľov v celkovej štruktúre. Pixy nakoniec cestu k otcovi nachádza a obaja ruka v ruke, ožiarení červeným svetlom, vychádzajú z prepadliska na zemský povrch. Tu sa embryo zo zbraňou začne vymykať stanoveným spoločenským pravidlám a veselo zbiera skalpy neznámych obetí, ktoré predstavujú igelitové tašky. Vrcholom je scéna s Bohom, zobrazeným ako rozprávková víla plniaca všetky želania. Pixy nedbá na jeho všemohúcnosť a chladnokrvne ho odstrelí, fl egmaticky vyslovujúc pravdu dnešnej doby „...toho si nikto nevšimne.“

Inscenácia Pixy možno pobavila, rozhodne predstavila absolventov KALD v dobrom svetle, no postrádala hlbší zmysel a pôsobila skôr akosi prvoplánovo zbúchaná dokopy. Pod situačnou komickosťou a cirkusovou pompéznos- ťou sa však ukrýval len banálny príbeh, ktorý nemal hlbší zmysel. Čo chceli autori svojím dielom vlastne vyjadriť? Nemožno stavať len na nahodených vtipoch a gagoch. Na druhej strane treba priznať, že niektoré inscenačné nápady zapôsobili, no nadšenie z nich chvíľu po predstavení vyprchalo a zostala len nič nehovoriaca prázdnota. Obávam sa, že narážky na náboženské modly už v dnešnej dobe nesta- čia, nehovoriac o vykrádaní phytonovskej poetiky a parafrázovaní rôznych módnych hesiel z internetu. Ucelené, premyslené dielo by malo v jeho konzumentovi rozhodne zanechať hlbší dojem a nasýtiť jeho duchovný hlad.

Max Andersson: Pixy režie: Radek Beran a kolektiv St 19/05 -> 12:00 DISK (soutěžní představení)